2017 - Nájdite svoj hlas a verte v neho, odkazuje singapurská autorka Emily Lim svojim čitateľom.

1. Emily, dávala si nespočetne veľa rozhovorov v Ázii, kde si už známa a etablovaná autorka, toto je ale vôbec tvoj prvý rozhovor pre európsky, konkrétne slovenský trh. Mohla by si sa predstaviť tunajším čitateľom niekoľkými vetami?

Na moju cestu k písaniu ma akoby skutočne nasmeroval sám osud. Jedného dňa, keď som bola dokonale pohltená mojou prácou, ktorá nemala nič spoločné s písaním, som objavila súťaž pre začínajúcich autorov. Len tak mi napadlo: idem do toho, a nakoniec som sa stala jedným z víťazov. Cenou bolo vydanie víťazného rukopisu. Tak sa zrodila moja prvá kniha pre deti, ktorá nedávno vyšla aj na Slovensku: O osamelom Mackovi. Príbeh smutného medvedíka, ktorý nemá ústa, pretože mu ich zabudli vyšiť v továrni a tak nemôže rozprávať, bol inšpirovaný mojou vlastnou skúsenosťou. Viac ako 10 rokov som bojovala so zriedkavou hlasovou poruchou. Osamelý Macko nakoniec stretne chlapca, ktorý ho chce aj napriek chybe, vyšije mu ústa a daruje tým hlas. Ako osamelý Macko, aj ja som nakoniec získala späť svoj hlas - a nielen ten fyzický, ale našla som aj ďalší, môj nový hlas, v písaní kníh pre deti.

2. Vieš, čo je zaujímavé? Mnoho autorov hovorí, že túžilo písať od detstva, ty si však v jednom rozhovore povedala, že nikdy si si nemyslela, že niekedy sa staneš spisovateľkou. Povedz nám ešte niečo o svojej ceste od vysoko postavenej manažérky v hotelovom biznise k autorke detských kníh.

Nuž veru, posledná vec, ktorú som chcela robiť, bolo písanie, pretože to nie je veľmi finančne atraktívna práca. Takže som nastúpila na klasickú cestu - vyštudovala univerzitu a budovala kariéru. Nakoniec som skončila v najvyššom manažmente luxusnej hotelovej skupiny. Na starosť som mala získavanie nových hotelových nehnuteľností a uzatváranie zmlúv na ich kúpu. Bolo to  celkom zábavné, cestovať po celom svete a prezerať si hotely. Po niekoľkých rokoch ma však postihla zriedkavá hlasová porucha, ktorá mi veľmi sťažovala rozprávanie. Zúfalo som sa snažila, aby mi bolo rozumieť v práci, a keďže som musela aj veľa telefonovať, bolo to dosť deprimujúce. Vyskúšala som hádam všetku možnú, i nemožnú liečbu, no progres bol veľmi malý. Keď o niekoľko rokov kúpil našu spoločnosť veľký americký investor, rozhodla som sa odísť, a dať si v práci prestávku. Ako som už spomínala, po spomínanom víťazstve v súťaží som už písať neprestala. Doteraz som napísala okolo 30 detských kníh.

3. Zaujímavá cesta! V každom prípade, je skvelé, že si sa v tom našla. Tvoje knižky majú v Ázii veľký úspech, získali mnoho ocenení. Povedz nám o niektorých, na ktoré si obzvlášť hrdá.

Príbeh osamelého Macka bude pre mňa už navždy jedinečný, pretože je to moja prvá kniha. A tiež preto, že bola inšpirovaná mojou osobnou skúsenosťou, keď som stratila hlas a nemohla rozprávať. Bola som nadšená, keď získala Bronzovú medailu na IPPY Awards, čo je najväčšia svetová knižná cena. Moja druhá kniha - O koníkovi Hrdzošovi, má pre mňa tiež zvláštny význam. Pri O osamelom Mackovi som sa vôbec tešila, že knižka vyšla a niekto zaplatil jej vydanie. Pri druhej knižke som cítila oveľa väčší tlak a očakávania, a tiež tu bola otázka nákladov: musela som si ich zaplatiť úplne sama. Občas som sa cítila tak trochu ako hojdací koník Hrdzoš, ktorému priveľmi záležalo na mienke davu. Ale tak, ako koník v knižke sa nakoniec zmieri s tým, aký je, aj ja som našla svoj vnútorný pokoj v tom, že som sa definitívne rozhodla pre spisovateľskú cestu. Knižka nakoniec vyhrala Zlatú medailu na Moonbeam Children’s Book Awards. Táto cena bola pre mňa výnimočná, pretože bola akoby potvrdením môjho rozhodnutia, že som sa vybrala správnym smerom.

4. Kde všade vyšli tvoje knižky?

Okrem Singapuru vyšli v Číne, Kórei, Indonézii a Malajzii. Slovensko je prvá európska krajina, a z toho sa obzvlášť teším.

5. Čítaš svojmu synovi večer rozprávky?

Snažím sa čítať môjmu synovi každý deň. Náš nový zvyk je čítať mu počas raňajok! Nedávno sa začal zaujímať o tvorenie svojich vlastných príbehov. Robíme to takmer počas každej voľnej chvíľky. Jeho príbehy sú vždy plné bojovania a superhrdinov :-).

6. Nedávno si prešla ťažkým životným obdobím. Máš pocit, že choroba ovplyvnila tvoje vnímanie života? A čo tvoje písanie? Zvládala si popri náročnej liečbe aj to?

Minulý rok v júni mi diagnostikovali rakovinu prsníka. Našťastie, bolo to zavčasu a ja za to ďakujem Bohu. Keď ma pred 15-timi rokmi postihla choroba hlasiviek, kvôli ktorej som na dlhší čas stratila svoj hlas, ťažko som to znášala a stiahla som sa spomedzi ľudí do svojho domova. Tentoraz, aj vďaka tomu, že ma posilňovala moja viera, pristúpila som k tomu úplne rozdielne. Vzhliadala som k Bohu, a prosila som moju rodinu i priateľov o podporu a modlitby. Zostala som s nimi v každodennom kontakte, aj prostredníctvom môjho blogu, ktorý som venovala mojej ceste s chorobou a jej liečbou, ako aj tomu, ako to zvládal môj 6-ročný syn. ( https://mummumstheword.wordpress.com/ ) Aj vďaka môjmu blogovaniu som dostávala nesmierne veľa podpory od priateľov a známych. A tiež som zistila, že pre mnohé ženy, ktoré bojovali s rakovinou prsníka, znamenal môj blog zdroj útechy a povzbudenia.

7. Máš nejaký cieľ v spisovateľskej rovine?

V prvom rade, chcem rozprávať dobré príbehy. Ale okrem toho dúfam, že moje knihy a písanie budú povzbudzovať a inšpirovať čitateľov, a že si z nich zoberú niečo zmysluplné.

8. Čo by si odkázala našim čitateľom?

Nájdite svoj hlas a verte v neho. Chvíľu mi trvalo, kým som ja našla ten svoj v písaní. Teraz si neviem predstaviť robiť niečo iné.

Emily s manželom a synom na odovzdávaní cien Singapore Woman Awards 2013, kde sa stala jednou z troch ocenených žien.	Emily s deťmi na Festivale spisovateľov pre deti v austrálskom Perthe, v roku 2015.	Emily na besede s deťmi v škôlke