tieto stránky používajú cookies, pre skvalitňovanie obsahu.

2018 - NA SLOVENSKO ZAVÍTALA MARGIT AUER, AUTORKA POPULÁRNEJ SÉRIE ŠKOLA MAGICKÝCH ZVIERAT

Publikoval Matúš 18.06.2018 0 Komentáre

Milá Margit, tvoja séria “Škola magických zvierat” je na Slovensku veľmi populárna. Zatiaľ vyšli štyri časti, momentálne sa pripravuje piata. V Nemecku, ak sa nemýlim, ich vyšlo dvanásť. Na koľko dielov sa ešte môžeme tešiť? (poznámka prekladateľky: v Nemecku vyšlo 9 častí hlavnej série, plus tri prázdninové).

Presne to neviem povedať. Jedno je však isté: Skončí sa to vtedy, keď každé dieťa z triedy slečny Cornfieldovej dostane magické zviera. Ale žiadne obavy: v hlave sa mi hmýri ešte veľa ďalších nápadov a zvratov. Dobrodružstvá sa ešte ani zďaleka nekončia! Okrem toho vyšli ešte prázdninové časti. V nich píšem o tom, čo zažijú deti so svojimi magickými zvieratami potom, čo sa zatvoria brány školy. V Nemecku práve vyšlo tretie prázdninové dobrodružstvo. Henry a jeho magický leopard Leander navštívia Rakúsko a pobudnú u starých rodičov na hrade. Zrazu tam však začne strašiť, je to veľmi napínavé, miestami až hrôzostrašné! Myslím, že deti na Slovensku ešte leoparda Leandra vôbec nepoznajú. S ním sa spoznajú až v šiestej časti, majú sa na čo tešiť!

Kde čerpáš inšpiráciu pre svoje knihy a dobrodružstvá v nich?

Keď som začala písať „Školu magických zvierat“, moji synovia boli práve vo veku detí zo Školy na studenom vŕšku. Keď prišli zo školy, rozprávali mi o vtipných, aj napínavých momentoch, čo v škole zažili, o udalostiach, ktoré ich rozhnevali. Veľa z týchto zážitkov sa nachádza v mojich knihách. Približne vo veku osem rokov začína obdobie, kedy sa deti postupne musia učiť samé sa rozhodovať. Ak sa pohádajú, musia sa vedieť udobriť, priznať si chyby, dať najavo svoje pocity – je to dosť náročné! Tento proces môže byť namáhavý, a aj bolestný. Ako dobre je mať pri sebe magické zviera, ktoré vždy pri nás stojí!

Máš doma nejaké magické zvieratko?

Doma máme kocúra so šedobielymi fľakmi, volá sa Lorenzo. Žiaľ, nevie rozprávať.

Ktoré magické zviera by si najradšej mala, alebo ktoré magické zviera by sa k tvojej povahe najviac hodilo?

Veľmi by som sa potešila, keby mi pán Mortimer Morrison doniesol somárika. Zbožňujem tieto zvieratá! Vyzerá milo a má svoju vlastnú hlavu. Somárik by mi pomohol hovoriť častejšie nie. Ako autorka bestsellerov sa na mňa hrnú odvšadiaľ rôzne požiadavky, mnohí odo mňa niečo chcú. Mám sa zastaviť, rýchlo napísať nejaký článok, niečo predniesť. Môj prvý popud je vždy každému vyhovieť, ale potom by som už vôbec nemala čas na písanie! Preto sa musím naučiť viac o seba dbať. Moja najobľúbenejšia detská kniha bola „Môj somárik Benjamín“. Je o dievčatku, ktoré žije so svojou rodinou, mačkou a somárikom na jednom gréckom ostrove. Jedného dňa sa však zvieratko stratí a dievčatko ho ide hľadať. Tak veľmi som túžila byť tým dievčatkom!

Čítaš rada detské knihy? Čítaš ich aj teraz, v dospelosti?

No jasné! Chcem predsa vedieť, o čom píšu moje kolegyne a kolegovia! Možno píšu o niečom, o čom by som bola ja rada písala.

Čítajú tvoje deti rady? Pomáhaš svojim synom s výberom kníh?

Moji synovia medzičasom vyrástli, sami sa rozhodujú, čo chcú čítať. Keď boli mladší, často sme spolu chodievali do knižnice a každý si smel vybrať vlastné knihy. Jeden mal rád hrubé knihy („Harry Potter“), ďalší skôr faktografické („Všetko o Titaniku“), tretí mal najradšej komiksy. Knižnica bola hneď za rohom, bolo to praktické.

Máš obľúbeného spisovateľa, ktorá je tvoja najobľúbenejšia kniha?

Astrid Lindgrenová - je nehorázne, že nikdy nedostala Nobelovu cenu za literatúru. Najradšej mám jej knihu „Karlsson zo strechy“, ale, samozrejme, že aj Pipi Dlhú Pančuchu alebo Emila z Lönnebergy.

Ktorú zo svojich kníh máš najradšej a prečo?

Je to vždy kniha, ktorú práve píšem. Je veľmi zábavné, keď dám do stredobodu nejakú postavu a oživím ju. Práve sedím nad desiatou časťou hlavnej série. Antónius, blázon do futbalu, dostane magické zviera a vôbec, ale vôbec sa z neho neteší, pretože sa zaujíma len o futbal. Čoskoro sa však nad ním zmráka, pretože sa dopustil jednej veľkej chyby... Prednedávnom si cestovala magickým autobusom pri príležitosti päťročného jubilea série k svojim čítačkám.

Čí to bol nápad? Aké si mala pritom pocity?

Keď som po prvýkrát zbadala starý, červený retro autobus, skoro som sa od šťastia rozplakala. To bol autobus, ktorý som si sama pred mnohými rokmi vymyslela! Naozaj existuje! Deti, ktoré sa smeli zúčastniť na našej ceste, boli toho istého názoru. Priateľsky oslovovali šoféra menom „pán Morrison.“ Bol to nápad nemeckého vydavateľstva.

Určite sa zúčastňuješ na mnohých čítačkach. Dostávaš niekedy aj smiešne otázky? Spomenieš si na najvtipnejšiu otázku, akú si kedy dostala?

Je úžasné zažiť, ako sa deti dokážu ponoriť do mojich príbehov. Rozprávajú mi, aké magické zvieratá by chceli mať, s čím by im mohli pomôcť. Napríklad: „V pondelok píšem ťažkú písomku, mohla by si odkázať pánovi Morrisonovi, aby mi, prosím, priniesol sovu? Musí mi pomôcť, ale najneskôr o deviatej musí byť u mňa!“

So spisovateľkou Margit Auer sa rozprávala Zuzana Dodoková

 

 

Prekladateľka Zuzana Dodoková s autorkou
na besede v Panta Rhei

Margit Auer deti aj roztancovala, keď spolu
s nimi napodobňovala rôzne typy chôdze
magických zvierat.

Ujo Mrkvička čítal tak zábavne, že okrem detí
rozosmial aj autorku, a to tak, že sa až chytala za brucho.

Na záver pri autogramiáde
deti autorku takmer prevalcovali.