-
Váš nákupný košík je prázdny!
Váš nákupný košík je prázdny!
Vraj treba čítať aj starším deťom. Hm, ale čo také? Poväčšine už školáci mávajú svoje záujmy a ťažko trafiť každému do obľúbeného žánru, zvlášť ak máte detí viac a ulahodiť chcete všetkým naraz. Našťastie aj tu sa nájdu nadčasové diela. Dievčatko Momo a stratený čas je presne jedným z nich.
Na detskú beletriu som pomerne náročná. Nepáčia sa mi prvoplánové, až priveľmi jednoducho písané príbehy s priehľadnou pointou. Takže ich až tak veľa nečítam :-) A vlastne ani už neviem, čím ma táto kniha vlastne zaujala. Asi si ma sama našla, mám dojem, že som ju potrebovala. A vlastne, potrebujeme ju všetci rodičia.
Dievčatko Momo je sirota. Býva samo v starom, rozpadnutom amfiteátri. Opis zašlej slávy amfiteátra aj príchodu Momo do mestečka vyznieva melancholicky, až trochu smutne. Ale Momo má šťastie na milých ľudí. Ktorí, hoci sami nemajú žiadne veľké bohatstvo, vedia sa s ňou podeliť a postarajú sa o ňu. A Momo ich na oplátku počúva. Čo je v dnešnej dobe ozaj vzácna schopnosť.
Dievčatko v podstate nemusí robiť nič, no len tým, že človeka pokojne vypočuje, dotyčnému sa uľaví, nájde nový pohľad na vec, či vyrieši konflikty. Aj deti si Momo obľúbia a hrajú sa s ňou tie najúžasnejšie hry. Bez akýchkoľvek hračiek.
No jedného dňa sa čosi zmení. Do mesta zavítajú siví páni. Sú nenápadní, no ich práca je vytrvalá. Jedného po druhom presviedčajú obyvateľov mestečka, že všetko, čo robia, je mrhanie časom. Načo chodiť navštíviť starú mamu, načo si čítať, načo ísť do kina? Zbytočnosť! Strata času! Čas treba šetriť!
