Janikovszky Éva

Éva Janikovszky (1926 - 2003) je najznámejšia a najprekladanejšia maďarská spisovateľka pre deti a mládež. Po prvom diele, ktoré vyšlo v roku 1957, nasledovalo ďalších 32, preložených do 35-tich jazykov, medzi nimi aj takých ako čínština a japončina. Najoceňovanejšia maďarská autorka, okrem iného aj držiteľka Nemeckej ceny za mládežnícku literatúru, pracovala pôvodne ako učiteľka a v jej tvorbe cítiť, že dokonale rozumela deťom. Ako dlhoročná redaktorka významného vydavateľstva Móra pomohla objaviť a rozvinúť mnoho talentov a od založenia národnej sekcie IBBY v 1978 až do 1995 bola jej prezidentkou. Písala aj scenáre, pracovala v novinách a rôznych časopisoch a ako zástanca detskej literatúry často vystupovala v televízii a rozhlase. Z viacerých jej príbehov vznikli kreslené i hrané televízne filmy. Takmer všetky mali jednu tému: vzťahy medzi dospelými a deťmi, ich každodenný spoločný život a z toho prirodzene vyplývajúce konflikty. Takýto, navonok všedný život bol pre ňu nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. A hoci týmto témam sa venovalo množstvo spisovateľov, podľa kritikov je autorský hlas Janikovszky nezameniteľný so žiadnym iným a celosvetový úspech jej kníh je založený práve na tomto jedinečnom spôsobe. Ako jednej z mála autorov jej totiž postačuje zopár slov, aby podčiarkla to, čo je v živote dôležité. Ako hlavného rozprávača využíva chlapca, ktorý plynule prechádza z knihy do knihy. V jednej je škôlkarom, v druhej zas zvedavým školákom, a v ďalšej dospievajúcim mladíkom. V jeho voľných monológoch sú vlastne ukryté rozhovory: medzi deťmi a dospelými, medzi jednotlivcami a spoločnosťou, medzi prítomnosťou a budúcnosťou, v ktorých ponúka riešenie problémov nielen detí, ale aj dospelých, pričom zakaždým stojí na strane malých. Vďaka humornému štýlu písania, živému jazyku, vždy aktuálnym témam a nadčasovým kresbám jej dvorného ilustrátora Lászlóa Rébera sa ich spoločné dielo zaradilo do zlatého fondu svetovej detskej literatúry. Perfektne si sadli; tak ako autorka vedela vyjadriť veľa vecí málo slovami, tak ilustrátor šetril čiarami a nechával priestor fantázii. Presne tak je to aj v tomto pôvabnom a vtipnom dielku Už som škôlkarom, ktoré neustále baví nové a nové generácie čitateľov.